V septembri 2012 uzrela svetlo sveta moja štvrtá kniha s názvom Premárnený čas. A ako už dnes býva dobrým zvykom, aj moje knižné štvrté dieťa čakalo verejné uvedenie do života, niekto by povedal, krst. No a k tomu slávnostnému aktu treba aj spoľahlivú osobu, ktorá s tými najlepšími úmyslami vypraví novorodeniatko do sveta, rozumej, krstného rodiča. Moja okamžitá voľba padla na vynikajúceho človeka Antona Živčica /ak ti to meno hovorí málo, zasurfuj po nete/. Ani som si iného krstného rodiča nevedela predstaviť. Zostávalo iba čakať, či môj vyvolený na túto zodpovednú úlohu pristúpi. Moje tiché prosby boli vyslyšané a pán Živčic bez váhania súhlasil. Jasala som šťastím. Mohla som sa teda tešiť na tak trochu magický dátum 22.11.2012.

Prišiel deň D. Nervy začali vyhrávať svoju neutíchajúcu melódiu, no nijaká symfónia sa nekonala. Dohodli sme sa na príjemnom kompromise, teda, že síce sa prejavia, ale ja budem dirigentkou.

Program ma milo prekvapil, hralo sa /naozaj na gitare/, spievalo a pravdaže, aj čítalo. A za to niesol zodpovednosť krstný otec. Sám vybral úryvky z knihy, ktoré predniesol na profesionálnej úrovni, jemu vlastnej. Priznám sa, pri jeho čítaní sa mi do očí tlačili slzy a ako som sa neskôr dozvedela, nebola som sama. Toto stretnutie, na ktoré prišli bezmála štyri desiatky ľudí, za čo im ešte raz ďakujem, mi navždy zostane vryté do pamäte a do srdca. Cením si i fakt, že si v neľahkom, hektickom období našiel čas aj riaditeľ divadla Ján Greššo a prišiel moju maličkosť láskyplne podporiť. Bolo to veľmi príjemné "prepadnutie".

Za organizáciu stretnutia pri príležitosti uvedenia knihy do života patrí obrovská vďaka Krajskej knižnici Karola Kmeťka v Nitre /najmä p. riaditeľke M. Lobodášovej/, rovnako ako aj DAB v Nitre a Literárnemu klubu Janka Jesenského v Nitre. Bez nich by sa mojej knihe nedostalo toľko pozornosti a ja by som bola ochudobnená o nevšedný zážitok.