A nastal 18.apríl 2013, opäť krásny slnečný deň, pre mňa význačný tým, že ma o 16.30 čakala beseda v Mestskej knižnici v Ružomberku. Kvôli pracovným povinnostiam v Martine sme sa na cestu vybrali už v dopoludňajších hodinách. Mala som tak možnosť znovu sa pokochať našou prekrásnou prírodou, ktorá sa začala preberať z dlhého zimného spánku a najväčším zážitkom z cesty pre mňa bol pohľad na zasnežené vrcholky okolitých hôr na pozadí azúrovej oblohy čistej ako víno.

Potešilo ma a prekvapilo, keď som v knižnici uzrela asi dve desiatky ľudí, čakajúcich na môj príchod. Zase sa raz musím zmieniť, že som s takou peknou účasťou ani nepočítala. Privítanie bolo úplne spontánne a na úvod mi nedalo prítomných neupozorniť na to, že ak by počas besedy na mne pobadali útlm, alebo by som nedajbože zaspávala, majú mnou okamžite potriasť. Vysvetlím... noc pred besedou som totiž ani oko nezažmúrila. Nerozumiem, prečo sa tak stalo, isté však bolo, že som v čase nášho stretnutia bola takmer 32 hodín bez spánku. Obavy sa však ukázali ako zbytočné. Beseda prebiehala v živom debatovaní, tešila som sa každej otázke, každému postrehu čitateľov, ich neodškriepiteľnej podpore. Patrí im za to moja úprimná vďaka a pravdaže veľmi pekne ďakujem knižnici za pozvanie a za skvelé zorganizovanie tohto stretnutia. Odniesla som si z neho len tie najkrajšie spomienky a verím, že tieto pocity sú obojstranné.